Keď sa najstarší syn Ján rozhodol študovať vo Francúzsku techniku, otec Ján Lunter nezaváhal a súhlasil. Naznačil mu však, že má aj piatich súrodencov, a to, čo dostane na štúdium, je vlastne aj pôžička, keby otec neskôr nemohol utiahnuť štúdium mladších. Po dvoch rokoch dostal otec od syna z Paríža e-mail. Nech pošle číslo účtu, kam pôžičku vracať.
Od otca Jána zdedil syn Ján Lunter prijemnú potrebu nezávislosti, samostatnosti a istoty vo vlastné sily a nápady. Ešte ako gymnazista v otcovej firme videl, že podnikanie nie je strašiak, nie je iba pre vyvolených, len veľa ľudí nevie, ako a najmä sa bojí začať.
Naopak, môže to byť správna cesta pre každého, kto túži pracovať iba podľa seba. Pretože otec nechcel deťom prísne vykolíkovať život, nebudoval rodinnú dynastiu, v ktorej by raz výrobu tofu viedol prvorodený syn. Tak sa prvorodený s talentom na matematiku a fyziku, zahľadený do počítačov, po maturite na banskobystrickom francúzskom gymnáziu vydal do Paríža študovať telekomunikácie a informačné technológie.
