Článok pokračuje pod video reklamou
„Bol to víkend, aký si svet nepamätá,“ tvrdil vlani v septembri miliardár Warren Buffett. Odkazoval na druhú nedeľu v mesiaci, keď prevzal telefonát od šéfa americkej poisťovne AIG Roberta Willumstada. Ten žiadal známeho investora o jediné číslo. O sumu, ktorú by bol ochotný zaplatiť za podiel v niekdajšej osemnástej najväčšej spoločnosti sveta, aby neskrachovala.
To, že dnes na zhruba sedemdesiat manažérov najväčšej americkej poisťovne AIG, ktorí dostali odmeny vo výške 165 miliónov dolárov aj v čase jej voľného pádu, nadáva celý svet, môže byť vskutku pominuteľné. Bizarnejšie je, že ľudia, ktorí takmer položia firmu na kolená, majú na odmeny aj právo. „Tie odmeny sú ohavné, ale sú ešte z obdobia, keď firma prosperovala. Vyplýva to z ich zmlúv a majú na ne právo,“ tvrdí najnovšie na obhajobu svojich top manažérov súčasný šéf AIG Edward Liddy.
Príbeh AIG je však v prvom rade skvelý príklad toho, ako dodnes americký finančný systém legitímne plytval peniazmi na prémiách svojich finančných domov a ako sa taká veľká firma zo dňa na deň stala nenásytným hosťom, ktorého účet platí celá reštaurácia. Súvislostí okolo AIG (American International Group) je totiž viac než dosť.
