Živnostník môže byť v očiach okolia „fabrikant“, ale aj človek, ktorý sa ledva uživí. Živnosť funguje raz ako východisko a inokedy ako dôvod núdze. Armáda živnostníkov má dnes okolo 380-tisíc mužov a žien. Na porovnanie, dvesto najväčších slovenských firiem vrátane automobiliek, výrobcov elektroniky aj štátnych monopolov zamestnávalo pred krízou len 270-tisíc ľudí. V časoch, keď slovenská veľkomontážna dielňa lapá po dychu, sa živnosti a malé firmy môžu stať ostrovom istoty. Aj štatistiky EÚ hovoria, že v posledných rokoch v eurozóne 80 percent pracovných miest vytvorili malé a stredné firmy. Kedy aj slovenský štát príde na to, že slušní malí podnikatelia sú chrbticou hospodárstva a niečo konkrétne pre nich urobí?
Hovorme o niečom konkrétnom, pretože rečí, tých tu už bolo habadej. Hneď druhý z programových cieľov v Programovom vyhlásení vlády je „podporovať samozamestnávateľov, malých a stredných podnikateľov“. Vláda je pri moci takmer tri roky a nami oslovení živnostníci si nevedeli spomenúť na nič konkrétne, čím by ich v ich práci podporila.
Slovensko sa hlási aj k minuloročnej iniciatíve Európskej komisie na podporu malých a stredných firiem nazvanej „Think Small First“, teda „Najskôr myslieť v malom“. Lenže ani v tomto smere sa nič neudialo. Drobné a dočasné zmeny k lepšiemu zaznamenali tohto roku odvody, ale len vďaka protikrízovým opatreniam. Zásadnejšie návrhy podnikateľov a opozície koalícia opakovane zmieta zo stola.
