Keď pred troma rokmi hľadala slovenská spoločnosť Seagle Air na secondhandovom trhu jeden voľný boeing, našla ho až po trištvrte roku v Indonézii. Všetko, čo sa objavilo, vo veľkom brali ruské firmy, ktoré nemali k dispozícii domácu alternatívu. Aspoň čiastočne to chce zmeniť civilná divízia výrobcu bojových lietadiel Suchoj.
Stratégia niekdajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana „uzbrojiť“ sovietsku ríšu zla, vyšla perfektne. Kremeľská prestarnutá verchuška, ťažkopádna partajná byrokracia a generalita, ktorá už podľa moskovských vtipov nevedela udržať meč ani moč, zato však vo všetkom chcela mať posledné slovo, zapríčinila obrovské technologické zaostávanie. Znamenalo aj rozklad veľkovýroby civilných lietadiel.
Bez modernizácií či nových konštrukcií, akceptujúcich obrovské technologické novinky, nebola schopná konkurencie. Zaostávanie neprišlo odrazu. Už TU-154 bolo o tretinu ťažšie než vtedajšie kapacitou a doletom podobné rovnako staré Boeingy 737 či Airbusy A320 a motory potrebovali takmer o polovicu viac paliva. Aby mohli pod slovenskou vlajkou na Západ, museli ich vybaviť západnou elektronikou.
