Článok pokračuje pod video reklamou
Kremnica bola v stredoveku titulovaná ako zlaté mesto. Nie div. V 14. storočí sa tu ťažilo najviac zlata v strednej Európe. Výnosnosť baní postupne klesala. Do roku 1970, keď sa ťažba podzemným spôsobom skončila, sa v Kremnici vyťažilo okolo 1,5 mil. uncí zlata a 6,7 mil. uncí striebra. Keď sa v roku 1992 pre nízke ceny zlata zastavila aj povrchová ťažba, zdalo sa, že je to definitívne.
Ťažiari tvrdia, že turizmus a dolovanie kovov sa nemusia vylučovať. Kto si však naplánuje dovolenku na mieste, kde prášia nákladniaky?
V súčasnosti sa v Kremnici opäť uvažuje o obnovení ťažby drahých kovov. Začala sa verejná diskusia a s ňou aj prvé polemiky. Proti sebe stoja ťažiari reprezentovaní kanadskou firmou Tournigan Gold Corporation a jej dcérskou spoločnosťou Kremnica Gold a na strane druhej kremnické občianske združenia, ochranárske organizácie a niektorí občania mesta.
Kanaďania argumentujú výhodnosťou ťažby, ekologickým prístupom k nej a zvyšovaním zamestnanosti v regióne. Odporcovia ťažby sa domnievajú, že Kremnica sa od roku 1992 posunula už niekde ďalej a nie je odkázaná na ťažbu zlata. Mesto je podľa nich v súčasnosti nastavené na cestovný ruch. Sú presvedčení o tom, že Kremnica môže získať oveľa viac ponukou pamiatok a krásnej prírody ako dolovaním zlata. Ťažiari zase tvrdia, že turizmus a ťažba sa nemusia vôbec vylučovať.
