Článok pokračuje pod video reklamou
Premene peňazí, ktoré majú pôvod v zločine, na peniaze z čestného biznisu sa hovorí pranie. Nie je to číra poézia. Prvé práčky špinavých peňazí boli naozaj v práčovniach. Jedna z nich patrila mafiánskej legende Alovi Caponemu.
Práčovne a umývacie linky na autá si americkí gangstri obľúbili v 20. rokoch minulého storočia nie preto, lebo boli čistotní, ale najmä sa im páčilo, že sa v týchto podnikoch pracovalo s hotovými peniazmi. Za vypratie košele asi nik neplatil inak ako bankovkou. Do banky potom odnášali tržby za vypratú bielizeň. Akurát k nim prihodili aj peniaze za predaj alkoholu alebo kokaínu. Z nelegálnych dolárov sa razom stali čisté peniaze, také čisté, že sa za ne dal kúpiť alebo založiť nový podnik, napríklad umývačka áut. Fungovalo to dobre. Napokon ani Al Capone nestál pred súdom za vraždy, distribúciu alkoholu a drog, organizovanie prostitúcie, ale za daňový podvod.
Špinavé peniaze produkuje nielen hazard a drogy, ale dnes už aj predaj zbraní, finančné podvody, podplácanie, pašovanie umenia a ľudí. Chicagské príbehy zo začiatku 20. storočia sú v porovnaní so súčasnou praxou len romantickými epizódami. Klasické práčky peňazí stačia iba tak na malé „kšefty“. Kto by už veril, že za pranie bielizne platia ľudia milióny. Veľké peniaze sa perú oveľa rafinovanejšie, aj keď podstata je tá istá.
