Keď národný hrdina podvádza
Južná Kórea v posledných rokoch stavila na znalostnú ekonomiku a zostra sa do nej zahryzla. Za najhorúcejšie rozvojové odvetvia už nepovažuje elektroniku či informatiku, do ktorej sa pustili mraveniská vedcov v Indii a Číne, ale vedné odbory stojace priam na hrane pokroku a bádateľskej odvahy, akými sú biotechnológia a genetika. Prípad 53-ročného Hwanga Woo-suka ilustruje posadnutosť vedca i celej krajiny, pre ktorú sa stal národným hrdinom a nadľudskou modlou.
Podvrh
Ešte v lete udelila juhokórejská vláda tomuto profesorovi Štátnej univerzity v Soule titul „Najväčší vedec“, čo je bombasticky znejúci názov vhodnejší skôr pre totalitárnu Severnú Kóreu ako pre demokratický štát. Len čo H. Woo-suk vyhlásil, že sa mu podarilo izolovať kmeňové bunky z klonovaných embryí, otvorila sa mu dokorán štátna pokladnica a tú má Južná Kórea nabitú na prasknutie. Po Japonsku, Číne a Taiwane má štvrté najvyššie devízové rezervy na svete. K 15. januáru 2006 dosiahli rekordných takmer 215 miliárd dolárov. Je to zhruba suma, ktorá by Slovensku pokryla tohtoročný štátny rozpočet na takmer dve desaťročia.
Univerzita v Soule však 11. januára potvrdila to, čoho sa mnohí vedci obávali. Správa o klonovaní ľudských embryí bola podvrhom. Štedré štátne dotácie univerzitným laboratóriám sa budú preverovať a vedcovi hrozí až desať rokov väzenia, ak by ho odsúdili za zneužívanie štátnych fondov.
