Čierna dáma
nie je iba tmavá a teplá
Vrátite pivo s nízkou penou, fľašu vína s korkovou pachuťou alebo tvrdé hranolčeky? Čašník sa možno ospravedlní a prinesie nové jedlo či nápoj. Ale ak káva je spálená, slabá, s trhajúcim sa krémom? Vo väčšine slovenských kaviarní budú zazerať. Veď je teplá, tmavá, možno aj s keksíkom.
Už si aj slovenské vrabce čvirikajú, že najkvalitnejšia je stopercentná arabica, kým čistú robustu by labužník pre jej trpkosť sotva vypil. Odborník dodáva, že arabica obsahuje menej kofeínu, menej cukrov i tukov a dáva nápoju jemnejšiu chuť. Pre robustu platí opak, a predsa má miesto v kávovom svete – doplní totiž nápoj silou a zaručí trvácnosť krému. Nehovoriac už, že ekonómovia ju mimoriadne vyzdvihujú pre menšiu náročnosť pri pestovaní, zbere i odstraňovaní šupiek. Arabica trápi pestovateľov väčšou náchylnosťou na choroby, treba ju zbierať ručne a obal od zrnka oddeľovať náročnou mokrou metódou. Preto stojí viac. Nie je však arabica ako arabica. Inak chutí z Kene a inak z Kolumbie, Jamajky či Konga. Ale koľko ľudí, toľko chutí. Ktorú z tých mnohých arabík si vybrať a v akom pomere namiešať zmes arabica-robusta, to je tajomstvo konkrétnej značky kávy.
Kávová mapa Slovenska
Na talianskom trhu vedú Illy, Segafredo, Lavazza a Mauro. Hoci žiadna agentúra ešte neskúmala slovenskú štatistiku, podľa odborníkov sa aj tu stali vedúcou štvorkou. No konzument sa stretne aj s mnohými ďalšími značkami kávy. V trebišovskej reštaurácii Amadeus už desiaty rok ponúkajú Alfredo, kým penzión Permon v Pribyline zvolil Café de Columbia pre jej lahodnú chuť a jemný kyslastý nádych. Hotel Kormorán v Šamoríne-Čilistove stavil na spoločnosť Julius Meinl predovšetkým pre „prvotriedny servis“, kým penzión Príjemný Oddych v Banskej Štiavnici pripravuje lepšiu triedu značky Cora (a pochvaľuje si kávovar na splátky).
