Podnikateľ, ktorý podviedol českých a amerických investorov
Kauza vytunelovaných českých harvardských fondov rezonuje vo verejnosti už poriadne dlho. Na jej hlavného aktéra Viktora Koženého, zadržiavaného momentálne na Bahamách, si brúsia zuby justičné orgány v USA i v Česku. Do prípadu bolo v poslednom období zatiahnuté aj Slovensko.
Viktor Kožený, ktorý zarobil stámilióny dolárov na kupónovej privatizácii v bývalom Česko-Slovensku, presunul koncom deväťdesiatych rokov svoje aktivity do Ruska a Azerbajdžanu. Kúpil akcie v ruskej ropnej spoločnosti Sidanco a sústredil sa na privatizáciu v zakaukazkej krajine. Zásoby ropy v Kaspickom mori boli podľa jeho slov podstatne vyššie ako odhadovaných dvesto miliárd barelov.
Kontroverzný český podnikateľ dnes už s írskym pasom pozval v roku 1997 viacerých investorov na veľkolepý predvianočný večierok. Lákal na ňom osobnosti z amerických finančných kruhov na investície v Azerbajdžane. Tí, ktorí Koženému uverili, nakúpili privatizačné kupóny azerbajdžanskej vlády za 450 miliónov dolárov. Išlo predovšetkým o niekdajšieho vodcu republikánskej väčšiny v americkom senáte Georgea Mitchella, o známeho správcu fondov z Wall Street Leona Coopermana či o poisťovací gigant – spoločnosť AIG. Patril k nim aj Frederick Bourke, predseda spoločnosti Dooney & Bourke. Medzi investormi, ktorí prišli o peniaze, je Kolumbijská univerzita v New Yorku alebo univerzitný investičný fond Common Fund. Dovedna 15 investičných fondov, o ktorých sa obvinenie zmieňuje, riadila firma Omega Advisors L. Coopermana.
