Článok pokračuje pod video reklamou
O tom, ako Novozélanďan objavil v Japonsku zabudnutú americkú hru
Ľudia majú dnes o dôvod viac pri chôdzi vrážať do stĺpov verejného osvetlenia. Kým dosiaľ to robili iba pri čítaní novín, teraz majú Sudoku. Nájsť číslo od jedna po deväť môže byť niekedy nielen ťažké, ale aj bolestivé.
V roku 1997 sa penzionovaný novozélandský sudca Wayne Gould túlal po tokijských kníhkupectvách, lebo si zabudol na dovolenku vziať niečo na čítanie. Možno si kúpil aj nejaký bestseller, ale zaujala ho kniha plná čohosi, čo sa podobalo na krížovky. Japonci to nazývali Súdži wa dokušin ni kagiru.
Právnici zvyčajne nevynikajú v programovaní, W. Gould je zrejme výnimka. Vytvoril počítačový program, ktorý vyrába nové mriežky Sudoku. Neskôr ponúkol tento program britskému denníku Times. Zo Sudoku sa stal fenomén, ktorý zachvátil celý svet. Prednosťou hlavolamu je to, že nie je závislý od nijakého jazyka. Netreba mať ani bohatú slovnú zásobu, ani nekonečné vedomosti. Je to len bitka medzi človekom a Sudoku.
