Dá sa vôbec znížiť cena pohonných látok tak, aby z nej napokon mal občan úžitok?
Prakticky všetky automobily majú jednu nepríjemnú vlastnosť – v pravidelných intervaloch avizujú potrebu navštíviť čerpaciu stanicu. Vodič žiadosť akceptuje, a tak zabije dve muchy jednou ranou. Autu urobí radosť, sebe prevetrá peňaženku. V poslednom čase však nadobúda prievan „v portmonke“ charakter hurikánu. Benzín a nafta ešte nikdy neboli také drahé. A vraj „Jób“ chystá aj horšie zvesti.
Za súčasné ceny benzínu môže ropa. Na jednej strane sa svetové zásoby tejto komodity stenčujú, na druhej strane sa z ropy stal nástroj politiky. Krajiny, ktoré ropu ťažia, si cenami vynucujú ústupky regiónov, ktoré ju spotrebúvajú. Vo verejnej mienke však prevláda názor, že za zdieranie motoristov môžu rafinérie, teda fabriky, kde surovú ropu premieňajú na palivá – benzín a naftu. V slovenskom prípade má Čierneho Petra v rukách Slovnaft.
Kto zarába
Hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič tvrdenie, že extrémne zisky prúdia do pokladnice rafinérie, dôrazne odmieta. „Zarábajú ťažobné spoločnosti. Denne sa vo svete spotrebuje okolo 85 miliónov barelov. Náklady na ťažbu a distribúciu sú len zlomkami predajných cien, zisky ostávajú tam, kde sú ťažobné veže. Napríklad v Saudskej Arábii vyťažia barel ropy za necelých päť dolárov,“ hovorí a vzápätí vysvetľuje faktory, ktoré ovplyvňujú ceny benzínov a nafty.
