Viac domácich úloh, zodpovednosti a menej voľného času
Pohľad na zahraničné štúdium očami študenta je iný ako pohľad spoza katedry. Roman Čech si vyskúšal oboje. V USA začínal na poste asistenta, pokračoval ako študent a dnes učí medzinárodnú ekonómiu na Longwoodskej univerzite.
Mohol byť vysokoškolským učiteľom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po zmene režimu v roku 1989 sa však mladým pedagógom otvorili dvere do cudziny. Štipendií na zahraničných univerzitách nebolo na začiatku deväťdesiatych rokov až tak veľa ako dnes, ale Roman Čech to skúšal. Prihlásil sa na viaceré a napokon mu udelili Fulbrightovo štipendium na Virgínskej univerzite v meste Charlottesville. Vybral sa tam na skusy a už sa do slovenského školstva nevrátil.
Školné niečo stojí
Ak nedostanete štipendium, na amerických univerzitách vás štúdium vyjde dosť draho. Na štátnej Virgínskej univerzite stojí rok štúdia okolo sedem a pol tisíca dolárov, ale rezidenti iného amerického štátu a zahraniční študenti zaplatia trojnásobok. Samozrejme, výška školného závisí aj od odboru, ktorý študujete. Za právo a medicínu zaplatíte viac ako za štúdium jazykov. Na druhej strane súkromné univerzity si zapýtajú od svojich študentov aj 30-tisíc dolárov. Ak si niekto myslí, že univerzity navštevujú iba deti bohatých rodičov, mýli sa. „Až sedemdesiat percent Američanov chodí na nejakú formu vysokej školy,“ tvrdí R. Čech. Študenti v závislosti od sociálnej situácie, ale aj prospechu zo strednej školy dostávajú štipendiá či čiastočnú pomoc pri platení školného. Mnohí z nich si berú aj študentské pôžičky alebo chodia pracovať.