Na potápanie treba spĺňať zdravotné kritériá, vedieť plávať, mať naň chuť, čas i peniaze
Vyše sedemdesiat percent povrchu sveta tvorí voda. Viac ako polovica všetkých vodných plôch má hĺbku vyše tritisíc metrov. Počet podmorských druhov rastlín a živočíchov nie je síce presne známy, no to, čo je na súši, prevyšuje niekoľkostonásobne.
Suchozemský svet sa odrazu stáva fádnym, preto chce človek pod vodu. Čaru sveta pod hladinou ľudstvo prepadlo už v antike. Až v šestnástom storočí však pokročilo od potápania na jeden nádych k zásobovaniu potápača kyslíkom. Vzduchová hadica viedla od pumpy na hladine až do kovovej masky potápača. Tento spôsob sa využíva aj dnes, najmä pri podmorských prácach. Chlapíkov pri manuálnej pumpe však nahradil automatizovaný kompresor. Históriu moderného potápania s „bombou na chrbte“ založil svetoznámy morský bádateľ Jacques Cousteau začiatkom štyridsiatich rokov minulého storočia. Odvtedy sa potápame čoraz častejšie, hlbšie a rôznymi spôsobmi.
Ako na to?
Na potápanie treba spĺňať zdravotné kritériá, vedieť plávať, mať naň chuť, čas i peniaze. Sú licencie, ktoré oprávňujú návštevu rôznych potápačských lokalít a možno si v nich aj zapožičať vybavenie. Prvé kroky by teda mali viesť do potápačskej školy. Základom je kurz OWD (Open Water Diver). Skladá sa z teoretických lekcií – výstroja, jeho funkcií i udržiavania a zo základov potápania. Teoretické znalosti sa prakticky osvojujú pri ponoroch v bazéne a následne v prírode. Cena takéhoto kurzu sa na Slovensku pohybuje od 6-tisíc korún vrátane požičania výstroja. V intenzívnej forme by mal každý účastník kurz do týždňa zvládnuť. Je dôležité, aby licenciu uznala niektorá medzinárodná organizácia (napr. PADI, NAUI). S uznanou licenciou OWD sa potom možno potápať kdekoľvek, ale len do hĺbky osemnásť metrov.
