Článok pokračuje pod video reklamou
Príbeh 1
Andrej Kiska vo chvíli, keď prišla nežná revolúcia, neveril ničomu. Vyštudovaný mikroelektronik už pár rokov pracoval v projekčnej organizácii v Poprade, ale neveril tomu, že roky, ktoré prídu, budú pre jeho rodinu tou najlepšou perspektívou. Na poldruha roka odišiel pracovať do USA, staval domy, pracoval na čerpacej stanici, opekal steaky... „Ak si každý raz v živote musí prejsť peklom – tak to bolo moje malé peklo,“ spomína. Myslel si, že tak vybuduje existenčný základ, aby sa celá rodina mohlo vysťahovať do Ameriky. Po roku a pol pochopil svoju naivitu. Uvedomil si, že prvá generácia emigrantov je vždy obetovaná a že šikovný našinec sa možno oveľa ľahšie uchytí tam, kde vyrástol.
V tom čase sa zamestnal vo firme amerických Poliakov. Obchodovali s komoditami a on dostal ponuku urobiť na Slovensku zahraničnú pobočku s tým, že bude aj akcionárom. Uveril, investoval do toho takmer všetky svoje zarobené peniaze – a stalo sa presne to, čo nečakal. Pár týždňov po návrate firma skrachovala.
A. Kiska bol na tom zdanlivo horšie, ako keď odchádzal do USA, ale iba zdanlivo: „V Amerike som dostal školu, nalepilo sa na mňa to ich silné presvedčenie, že schopný človek môže byť sám sebe šéfom,“ hovorí. „Povedal som si, že aj ja sa o to pokúsim.“
