Článok pokračuje pod video reklamou
Pýtajte sa výčapníka, ako často čistí rúrky
Je to taký malý obrad. A predovšetkým počas horúcich letných dní má v rôznych podobách nespočetné množstvo repríz. Začína tým, že po práci jednoducho dostanete slinu na dobré pivo. Rozhodnete sa vyvetrať rodinu alebo zavolať priateľom, vyberiete si dobrý pub... Keď ste už v cieli, objednáte si, ako inak, čapované. Orosený pohár s dobrou penou má neopakovateľné čaro. Nie v každej reštaurácii na Slovensku má však takýto príbeh úspešný koniec. Pivo, ktoré výrobca stočí do suda, je totiž v poslednej fáze zverené výhradne do rúk prevádzkara reštaurácie a jeho obsluhy. A je len na ich cite, schopnostiach a najmä ochote, ako s týmto zlatistým mokom narábajú. Kvalita piva závisí od mnohých vecí. Spôsobu skladovania sudov, chladenia piva, techniky čapovania... Nehovoriac o čistote rúrok, po ktorých sa pivo dopravuje do čapovacieho zariadenia. Práve posledná z podmienok dobrého zážitku z konzumácie piva je azda najväčšou slabinou slovenských prevádzok. Ak totiž kvalita piva vyrábaného na Slovensku dosiahla za posledných viac ako desať rokov svetové parametre, neplatí to o kultúre jeho podávania. Odborníci odhadujú, že len zhruba 30 percent výčapných zariadení na Slovensku má náležitú starostlivosť. Ide pritom o veľmi jednoduchú operáciu. Obsluha má povinnosť po vyčapovaní posledného pohára napustiť rúrky čistou vodou. Niektorí výrobcovia vybavujú zmluvné prevádzky aj špeciálnou narážacou hlavicou. Tá umytie rúrok skracuje pod päť minút.
Prečo je to dôležité? Pivo je živou potravinou z prírodných vstupov. Stačí na jednu noc nechať pivo ležať v rúrke, teplo a vzduch v ňom naštartujú neželané kvasenie. Výsledkom je, že na vnútorných stenách rúrok sa začnú tvoriť „strapčeky“ kvasiniek, ktorých časti sa v prúde čapovaného piva sporadicky dostanú až do pohára. Okrem plávajúcich žltých guľôčok sa už po niekoľkých hodinách mení aj chuť piva. Takýmto nedbalým prístupom dokáže obsluha často pokaziť chuť svojim štamgastom.
