Východoeurópania budú o prácu súťažiť aj s prisťahovalcami z Afriky a Latinskej Ameriky
Dobrá správa prišla nedávno z Pyrenejského polostrova. Španielsko a Portugalsko avizujú od mája otvorenie pracovných trhov pre občanov nových členských štátov Európskej únie. Tieto krajiny nehodlajú ďalej predlžovať dvojročné prechodné obdobie, ktoré mali k dispozícii štáty niekdajšej pätnástky. Pravda, nie všetky toto právo aj využili. Veľká Británia, Írsko a Švédsko majú pracovné trhy otvorené už dva roky.
Zo Slovenska je to do Portugalska vzdušnou čiarou ďalej ako na stredomorské pobrežie afrického Tuniska či Alžírska. Španielsko leží o niečo bližšie, ale stále je to vzdialenosť porovnateľná s Írskom. Kilometrážna paralela so severnou Afrikou má svoje oprávnenie. Z Maroka to je na španielske pobrežie cez úzky Gibraltársky prieliv na dohodenie kameňom. Španielske kráľovstvo má dokonca na severoafrickej pôde niekoľko fliačikov výsostných území.
Intímnu blízkosť horúceho čierneho kontinentu budú Slováci pociťovať v Španielsku v mnohých ohľadoch. Mali by sa na to náležite duševne pripraviť. Nie je to len podnebie, ale aj hospodárske a sociálne dôsledky bezprostrednosti so svetadielom, ktorý opúšťajú mesačne tisíce najodvážnejších (a neraz najzúfalejších) mladých ľudí, aby sa ilegálne prepravili do vysnívanej Európy. Nech už sa tam s nimi deje čokoľvek, sotva sa im môže dariť horšie ako v chudobných domácich pomeroch. K vlne ilegálnych migrantov z Afriky treba prirátať viacnásobne vyšší počet legálnych prisťahovalcov, z ktorých mnohí prichádzajú v rámci zlučovania rodín, uzatvárania sobášnych zväzkov alebo ako azylanti, prípadne turisti bez úmyslu návratu domov.
