Reklamný slogan „nič nie je nemožné“ v prípade bankových poplatkov stráca zmysel
Slováci zaplatia za bankové operácie a služby ročne v priemere 1 800 korún. Často však ani presne nevedia za čo. Podľa novely zákona však musia banky od mája informácie o výške a zmenách poplatkov sprístupniť v písomnej forme vo svojich pobočkách, ale aj na internetových stránkach.
Sporíte si napríklad na novú sedačku. Každý mesiac niečo necháte na účte. A potom príde deň, keď sa ju rozhodnete kúpiť. Na platobnej karte však nemáte taký vysoký denný limit, tak si peniaze idete vybrať do banky. Osobne, v hotovosti. Pracovníčka banky za vás síce vypíše výberový lístok, všetko pekne zariadi, vy sa iba podpíšete, ale z účtu vám za to strhne 35 korún a k tomu účtovnú položku ďalších zhruba šesť korún. Je to veľa? Alebo málo?
Dobre, sedačku nekupujeme každý mesiac. Takže iný príklad – výber z bankomatu. V meste, v ktorom bývate, máte po ceste z práce iba jeden bankomat vášho peňažného ústavu. Teda toho, v ktorom máte účet. Zabudli ste si však vybrať peniaze a ráno ich budete potrebovať. Najbližší bankomat patrí inej banke. Čo už – peniaze si vyberiete aj od „konkurencie“. Namiesto šiestich či desiatich korún vás to môže vyjsť aj na viac ako štyridsať. Že je to pár drobných? Za mesiac sa podobných situácií nazbiera vždy niekoľko. Od niekoľkých nerozumných výberov cez ustavične vyčerpaný debet až po pravidelné trvalé príkazy a inkasá. Za poplatky v banke tak nakoniec mesačne zaplatíte v stovkách korún.
