Možno rebríček hodnôt postavíte na hlavu a z absurdného sa stane norma
Zarábať v cudzine je vysnívanou métou mnohých Slovákov. Ale každá minca má dve strany. To nehovoríme o sezónnych robotníkoch pracujúcich v podmienkach, za aké by slovenské odbory sťali zamestnávateľom hlavy či o slečnách, „nedopatrením“ účinkujúcich v šteklivom biznise. Ide o ľudí, pre ktorých je práca v zahraničí predpokladom i podmienkou odborného a kariérneho rastu.
Ak Slovák získa dobré pracovné miesto v zahraničí, mnohí to stále pokladajú za výhru. Nečudo. Platy manažérov zastupujúcich v zahraničí slovenské firmy sú zhruba o polovicu vyššie ako ich kolegov na domácej pôde. Odmeny Slovákov reprezentujúcich nadnárodné spoločnosti v cudzine spravidla korešpondujú s platmi ich kmeňových zamestnancov. Mladý človek bez rodiny a vážnejších záväzkov sa zvyčajne rozhoduje rýchlo a dobrú ponuku prijíma. Verí vo vzťah na diaľku a novým podmienkam sa prispôsobuje bez problémov. Ak ponuku pracovať v zahraničí dostane človek, ktorý už má záväzky, zvažuje, kalkuluje a svoj podiel na diskusii, či áno alebo nie, majú aj členovia rodiny. Napokon, či bolo rozhodnutie správne, zväčša každý zistí až na mieste.
Rodina po švédsky
Historik Tomáš a lekárka Katarína sa dočasne odsťahovali do Švédska. „Najťažšie po príchode bolo zvládnuť jazyk. Ale to je asi univerzálny problém, pretože bez neho klesá človeku sebavedomie, ako aj možnosti kariéry,“ vraví Tomáš. Životný štýl vo Švédsku je na rozdiel od nášho menej uponáhľaný, ľudia viac diskutujú o zmysle vecí. Manželia tvrdia, že prispôsobovanie sa novým životným podmienkam nezávisí ani tak od Švédska ako od sebareflexie. „Za neúspechy niet koho viniť, ale keď príde úspech, to naozaj posilní,“ hovorí Tomáš.
