Gastronomický festival a komfort na palube vyššej triedy si pasažier platí
So šunkou? So syrom? Spýta sa letuška a náhlivo podá bagetku. Ba niekedy už iba keksík. Nijaké dobrôtky ako v reklamných prospektoch. Skúsený cestujúci vie, že tie by dostal nie v obyčajnej turistickej (ekonomickej) triede, ale iba v biznis triede. Tam je však letenka aj päťnásobne drahšia.
Ktovie, či by sa to stalo ešte aj dnes. V roku 2000 sa po štarte vrátilo do Hamburgu lietadlo s nemeckými dovolenkármi na ceste do Grécka, pretože sa na palube pokazil kávovar a všetkým by sa neušla raňajšia káva. To boli časy! Dokonca aj na dovolenkárskych charteroch, kde je občerstvenie odjakživa skromnejšie, sa pred pätnástimi rokmi začínal servis Lauda Airu pohárikom sektu. Potom sa musel cestujúci uspokojiť iba s pohárom vína.
Štátne Slovenské aerolínie sa chválili, že ony si na rozdiel od inej slovenskej konkurencie cestujúceho vážia, dolejú pivko, vínko, nech má pôžitok. Platili to však daňoví poplatníci, ktorí si leteckú dovolenku dovoliť nemohli. V španielskych či tureckých lietadlách sa už roky za pivo platí. Nespokojní dovolenkári frflú na aerolínie, ale tie dajú iba občerstvenie, aké zaplatí touroperátor. Môžu to byť chlebíčky, nárez zo šunky, salámy a syrov, káva, čaj, minerálka, malinovka, prípadne pivo, na dlhších letoch (napríklad do Egypta či Grécka) cestujúceho zaskočia aj teplým jedlom. Nie je to však pravidlo. Pri kratších letoch, napríklad na Korfu, býva však len keks a minerálka, občas iba minerálka, ku ktorej stevardky servírujú vysvetlenie, že touroperátor skutočne objednal iba tekutinu.
