Dobročinnosť je nielen povinnosť, ale aj poistka proti populistickému prerozdeľovaniu
Svoju dobročinnosť plánoval najbohatší muž planéty až v starobe. Pri čítaní správy Svetovej banky na prelome milénií sa však Bill Gates rozhodol nemeškať s filantropiou a nasadil tak bohatým vysokú „charitatívnu latku“. Podľa magazínu The Economist sa totiž novodobí boháči usilujú dostať nielen do klubu miliardárov, ale aj medzi známych dobrodincov.
Bill Gates bol donedávna nedostižným filantropom. Tridsaťjeden miliárd dolárov, ktoré dosiaľ rozdal, už niekoľkonásobne prevýšilo šesť miliárd dolárov (prerátané na hodnotu dolára v roku 2005) z vrecka niekdajšieho kráľa americkej filantropie Johna D. Rockefellera. A to je zakladateľ Microsoftu iba na začiatku. Do konca svojho života chce väčšinu svojho majetku, ktorý má v súčasnosti hodnotu zhruba 50 miliárd dolárov, odovzdať do rúk rodinnej Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov.
Bill však v sebe objavil sklony k štedrosti pomerne nedávno. Ešte v roku 1998 ho časopis The Economist kritizoval za to, že sedí na svojom bohatstve. Ale odvtedy, čo urobil z filantropie normu medzi super bohatými, spoločnosť rozdávanie majetku od týchto ľudí očakáva. Sila Gatesovho príkladu je dôvodom, kvôli ktorému niektorí poradcovia nových svetových filantropov vidia neradi tajnostkárstvo v tejto oblasti. „Keď filantropi svoje dary neskrývajú, a teda ostatní vidia, koľko kto venoval, prostredie sa stáva viac konkurenčným,“ hovorí jeden z nich.
