Článok pokračuje pod video reklamou
Snom generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti je vlastniť vodičské preukazy na všetky dopravné prostriedky
Tridsaťšesť rokov môže byť v živote muža málo i veľa. Málo, ak meriame metrom života, veľa, ak zratúvame výsledky snaženia. Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Ondrej Matej za relatívne krátky čas prežil a dosiahol toľko, koľko by inému stačilo aj na celý život.
Otca prakticky nepoznal. Videl ho v živote dvakrát. Prvý raz ako osemnásťročný, druhý raz krátko pred pohrebom. Mama bola chorľavá, a tak sa musel Ondrej Matej od študentských čias starať o seba sám. Matkin plat nestačil uživiť oboch. Popri štúdiu na vysokej škole si preto zarábal, ale nielen to. Nezaujímali ho iba peniaze, ale aj všetky druhy prác, ktoré vykonával. Chcel ich ovládať ako profesionál. Možno aj tieto faktory spolupôsobili pri utváraní jeho povahy. Naučil sa byť sebestačný, spoliehať sa sám na seba, húževnato zápoliť o miesto pod slnkom.
Učňovské roky
Život mu prichystal inú kariéru, ako si sám predstavoval. V mladosti chcel byť pilotom, neskôr právnikom. Ako študent na gymnáziu sa venoval pretekárskej cyklistike, ktorá ho akosi prirodzene posunula k technike. „Keď máte bicykel a pretekáte, musíte dôkladne poznať funkcie každej jeho súčiastky a naučiť sa ho rozoberať a skladať. Keď jazdíte proti vetru, potrebujete sa naučiť poskladať telo tak, aby kládlo čo najmenší odpor. To všetko je o technike. A vari aj preto som inklinoval ku strojarine,“ vraví. Napokon na Vysokej škole technickej v Košiciach skončil práve Strojnícku fakultu.
