Chutnú, ľahko stráviteľnú, nedráždivú a nízkokalorickú zeleninu vyvážame, ale v kuchyni často ignorujeme
Pri zvolaní asperge sa určite oblizne každý Francúz. Aj inde vo svete znejú labužníkovi slová aspárago, espárrago či Spargel veľmi príjemne. Neváhajú zaplatiť aj sedem eur za kilogram tejto prvej jarnej vypestovanej zeleniny.
Keď vám vo svete ponúknu stonky bielej či zelenej špargle ako vzácnosť a exotiku, medzi rečou prehoďte: „Á, stará dobrá špargľa, ako veľmi mi pripomína domov.“ V očiach miestnych fajnšmekrov svitne obdiv a uznanie. Založenie špargľovne, čiže poľa so špargľou, sa totiž od 17. storočia považovalo za udalosť, ktorá sa významom vyrovnala takmer založeniu vinice či chmeľnice. Pestovanie špargle bolo vždy veľmi náročné, rodila až tretí rok po vysadení, potom ju prikrývali hlinenými hrncami a bielili. V stredoeurópskych zemepisných končinách si táto jemná zelenina rozumela so šikovnými, pracovitými a trpezlivými roľníkmi. Zo západoslovenských (ale aj moravských) polí putovala do kráľovských a grófskych kuchýň celej monarchie.
Asparágus made in Slovakia
Dnes putuje ku kulinárom najmä vo Švajčiarsku a Nemecku. V Rakúsku má slovenská špargľa registrovanú značku Donau Spargel a v Česku Zámecký chřest. Ale aj v prípade výhonkov Asparagus officinalis byť ťažko doma prorokom. Taniere zahraničných stravníkov obohatilo totiž vlani až osemsto ton slovenskej špargle a ďalších osemdesiat ton sa dostalo do Českej republiky. Slovenský stôl spestrilo sedemdesiat ton stoniek.