Lyžovačka ako v alpách
Slovenské lyžiarske strediská spájajú sily a prostriedky
Majitelia štyroch najväčších lyžiarskych stredísk sa spojili, aby vytvorili tlak na vládu pri podpore cestovného ruchu. Nežiadajú peniaze, ale lepšie zákony a post splnomocnenca vlády pre cestovný ruch, ktorý by pomohol riešiť problémy jeho rozvoja na Slovensku. „Do lyžiarskych stredísk prídu v najbližších piatich rokoch priame aj vyvolané investície v rozsahu okolo 1,5 miliardy eur, čo je približne 50 až 60 miliárd korún. Takíto investori si zaslúžia pozornosť vlády, podobne ako napríklad automobilky,“ uviedol Igor Rattaj z J & T, ktorá obnovuje lyžiarske stredisko nad Tatranskou Lomnicou. Podľa odhadov majiteľov, ktorí strediská založili, sa do piatich rokov počet dopravných zariadení a lanoviek na Slovensku zdvojnásobí a obrat lyžiarskych stredísk dokonca strojnásobí na deväť miliárd korún ročne a cestovný ruch vytvorí 20-tisíc pracovných miest. Po rokoch konkurenčného boja si tak za jeden stôl sadli štyria najväčší rivali a prevádzkovatelia päťhviezdičkových, teda najlepšie vybavených lyžiarskych stredísk na Slovensku. Okrem zástupcov J & T aj Boris Kollár, majiteľ 1. tatranskej a lyžiarskych stredísk na Štrbskom plese a Donovaloch. Myšlienku podporuje aj Roman Wek, vlastník Snow Paradisu vo Veľkej Rači-Oščadnici, a zástupcovia Ski Jasná, ktorá buduje lyžiarske stredisko na Chopku. Minister financií Ivan Mikloš sľúbil, že sa myšlienkou bude seriózne zaoberať vláda, pravda, až po parlamentných voľbách.
DOSTAVAJÚ MOCHOVCE
Talianska spoločnosť Enel už začala pracovať na realizácii dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce aj z dôvodu, aby sa zabránilo zvyšovaniu cien elektrickej energie. Celý proces dostavby Mochoviec bude trvať maximálne tri až päť rokov. Rozostavanosť tretieho a štvrtého bloku stavebnej časti je na úrovni približne 70 percent a technologickej časti na 30 percent.
SEDEM A POL PLATU
Slováci si vlani prostredníctvom platobných kariet vybrali 256 miliárd korún. V prepočte na jedného pracujúceho to predstavuje sumu takmer 130-tisíc korún. Výbery z bankomatov a platby za nákupy priamo v obchodoch tak pohltili sedem a pol vlaňajšieho priemerného platu. Oproti západoeurópskym štátom Slováci v platbách kartami stále zaostávajú, keď na nich pripadá 0,1-percentný podiel EÚ. Tento stav by sa mal v blízkej budúcnosti zmeniť.