Lekári priznávajú: pacient ani po reforme zdravotníctva necíti, že by dostával kvalitnejšiu liečbu
Človek sa dnes bojí ochorieť. Ohrozenie zdravia či nebodaj života považuje za strašiaka, ale navyše sa obáva, že sa oňho zdravotníctvo nepostará tak, ako by to potreboval. Respektíve ako ponúka štandard zdravotníctva vo svete. Prípadní solventní pacienti ,,unikajú“ za hranice do zdravotníckych zariadení s vyšším renomé než slovenské nemocnice. Ostatní postihnutí ostávajú doma. Čo im ostáva?
Ak musíte ísť s vážnymi zdravotnými ťažkosťami do nemocnice, nájdite si takú, kde máte známeho lekára. Nemusí to byť priamo špecialista, ktorý vás bude operovať alebo ošetrovať. Ide najmä o to, aby upozornil kolegov, že sa o vás treba postarať.
Na túto radu zo života, ktorú okrem iného priznáva aj väčšina zdravotníkov, si ľudia zvyčajne spomenú pri chorobe blízkeho človeka. Už len detailom ostáva, či si pre operatéra alebo pre svojho „známeho“ lekára v nemocnici pripravia niekoľkotisícový (v prípade komplikovaného zákroku niekoľkodesaťtisícový) úplatok, alebo sa poistia len fľašou alkoholu. Samozrejme, mnoho ľudí – pravdepodobne väčšina – je takých, ktorí nedávajú nič. Niektorí uplácanie považujú za nedôstojné, iní patria medzi hanblivých alebo jednoducho nevedia, ako na to. A niektorí sú presvedčení, že lekár vykoná svoju prácu rovnako dobre bez toho, či mu niečo podstrčíte, alebo nie.