V kvalite vyrobeného produktu je slovenské pivo na svetovej úrovni, zaostáva však kultúra čapovania
„Mať v pracovnej náplni vychutnávanie piva? Sen každého muža!“ poviete si po vypočutí kariérneho príbehu Karola Franceho. Napriek tomu, že témou jeho diplomovky na terajšej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave bolo víno, v roku 1979 sa jeho prvým a dodnes jediným zamestnávateľom stal hurbanovský pivovar. „Osud tak chcel,“ hovorí 51-ročný muž s večným úsmevom. Desať rokov šéfoval oddeleniu kvality, ktorého súčasťou je aj laboratórium na hodnotenie vyrobeného piva. Tam sa z neho stal profesionálny degustátor.
Vychutnávanie zlatistého moku stráca romantiku v okamihu, keď je z toho nutnosť. Degustátor má prácu každý deň. Nestačí, aby zlatistý mok spĺňal len technologické parametre. Kontrolovať sa musí aj zmyslovo – na chuť a vôňu. Bez podpisu troch degustátorov pivo brány pivovaru neopustí. A zmyslovo sa hodnotia aj vstupy: voda, chmeľ, oxid uhličitý a dokonca aj filtrovacia kremelina. Musia sa vylúčiť pachute.
Táto profesia sa nedá nahradiť počítačom. „Bez zmyslov človeka to nepôjde nikdy,“ tvrdí sebavedome degustátor Karol France a pritom si upíja z jednej z pripravených vzoriek. Pivo sa pri porovnávacích degustáciách nalieva do tmavých nepriehľadných pohárov. Vzorky teda nie je možné odlíšiť podľa farby. V Hurbanove majú v „pohotovosti“ spravidla 15 degustátorov. Traja z nich sa musia, okrem iných povinností, raz za deň zastaviť v laboratóriu, aby otestovali vzorky expedovaného piva. Ako jediní zamestnanci majú „amnestiu“ na alkohol. Platí to však len vnútri pivovaru.