Zátišia slovenských riek poskytujú relax, dobíjanie batérií a romantiku
Na cestu dolu vodou zvyčajne zlákajú kamaráti. Kto na slovenských riekach zvládne prvú skúšku v kajaku či v kanoe, určite sa vráti. Opäť a opäť.
Manželky nežiarlia, zvyčajne sa tiež dajú poľahky zviesť. Netreba prehovárať ani deti, lebo nielen na vode, ale aj večer pri táboráku a ráno pred stanom je veselo. Kolegov syn tvrdí, že „tatko na Malom Dunaji sa smeje, nerozpráva o robote a tááák krásne hrá na gitaru a spieva“.
Vodácke kamarátstva naveky sa začínajú neraz v lodeniciach katedier telesnej výchovy vysokých škôl. Na Hrone či Malom Dunaji vzniklo dokonca aj niekoľko manželstiev. Na splavy nedá dopustiť psychológ Ivan Štúr, popri koňovi považuje vodu za relax spisovateľ a historik Pavel Dvořák. Rekreačné vodáctvo však nevylučuje nijaké profesie, aj keď možno viac láka vzdelanejších, duševne pracujúcich, vystresovaných. Nemá ani hornú vekovú hranicu, ak má človek rád prírodu, zmysel pre romantiku v prekrásnych zákutiach slovenských riek, chuť na dobrodružstvo občas aj s adrenalínom. Vodáci sú perfektná partia. V Bratislave majú aj vlastný ples.
