Íri pijú čoraz menej ťažkého tmavého piva, výrobca hľadá nové trhy najmä v chudobnejších štátoch
Už po dve storočia býva neodmysliteľnou súčasťou obrazu Írska tmavé pivo Guinness. Napriek tomu zaznamenáva jeho postavenie v krajine citeľné otrasy. Íri pijú svoj národný nápoj čoraz menej a pivovarníckemu kolosu nezostáva nič iné, ako sa pokúšať nahrádzať nepredané hektolitre doma hľadaním odbytísk v zámorí.
Na prvý pohľad sa návštevníkovi metropoly prosperujúcej Írskej republiky nemusí zdať, že stoutu, tmavému, takmer čiernemu pivu z karamelizovaného sladu, sa prestáva dariť. Puby sú plné, vidno v nich domácich štamgastov, turistov aj hosťujúcich pracujúcich vrátane Slovákov. Všetci niečo popíjajú, ale nie vždy je to sladko-horký Guinness. Štatistiky svedčia o tom, že pokles sa pohybuje okolo troch percent ročne.
Guinness a jeho materský koncern musia rozmýšľať, ako zvrátiť vývoj na domácej pôde a ako zatraktívniť produkt potenciálnym spotrebiteľom na nových trhoch. Akcionárom ide o čistý zisk a príjmy sa dajú udržiavať aj zvyšovaním cien. K tomu opatrne pristupuje aj Guinness, ale dlhodobo je to riskantná stratégia, pretože domáca i zahraničná konkurencia stavia na cenovej súťaži a v nej sa presadzujú nadnárodné obry. Guinness je tiež nadnárodný, pretože sa varí v 35 krajinách sveta a vyváža do vyše 150 štátov. V porovnaní s inými výrobcami má však určitú nevýhodu, že spadá do inej kategórie piva.
