Priveľa lietadiel, priveľa letísk a cestujúci sa občas omylom ocitne inde, ako mal
Na linke Brno – Praha cestujúci s pištoľou zavelil posádke: „Do Prahy!“ Pilot márne vysvetľoval, že letia do Prahy. Chlap len kričal: „Neklamte, už tretí raz letím a vždy som pristál v Nemecku.“
Pôvodne to bol žart z čias únosov amerických lietadiel na Kubu. Keď to v sedemdesiatych rokoch „odkukali“ českí a slovenskí piráti, ktosi vtip rýchlo počeštil. Dnes môžu skôr zbrane mieriť na lietadlo zvonka. Tak ako v polovici augusta v Poznani na poldruha stovky poľských dovolenkárov. Nesmeli von, kapitánka tureckého lietadla sa zamkla v kabíne a komunikovala iba rádiom. Za tmy, neohlásení a z moslimského Turecka pristáli totiž kúsok od amerického prieskumného lietadla včasného varovania AWACS. Tri hodiny sa to vysvetľovalo. Turecké lietadlo mierilo na civilné letisko Lawica západne od Poznane, no pristálo štrnásť kilometrov juhovýchodne v Krzesinách. Na vojenskom letisku, ktoré poľská vláda poskytla NATO.
Správa civilného letiska okamžite obvinila pilotku. Vraj niektorí piloti radšej veria tomu, čo vidia, než tomu, čo ukazujú prístroje. Tvrdila, že pilotka nevedela dobre po anglicky a začali sa šíriť aj vtipy o ženách za volantom. Turecké aerolínie však skúsenú profesionálku podržali, lebo už odlietala bezpečne desaťtisíc hodín. Letisko Lawica povolilo pristátie ešte v čase, keď lietadlo nevideli na obrazovke radaru.
