Vedieť, môcť, chcieť a mať aj trocha šťastia

Manažér sa neodlišuje len tým, že ho platia lepšie ako radového zamestnanca

Nosia kvalitné obleky, jazdia v elegantných limuzínach, bývajú na dobrých adresách. Hoci netrpia finančnou núdzou, nepôsobia ako zbohatlíci. Firmy ich platia najmä za to, že vidia za roh. Vrcholoví manažéri.

Zhruba raz za rok obeduje Pavol Lančarič v Paríži s viceprezidentkou skupiny France Telecom, do ktorej patrí aj spoločnosť Orange Slovensko, kde je šéfom. Príjemnému gastronomickému zážitku predchádza tvrdá príprava. Pri jedle hovoria o tom, čo sa podarilo. Generálny riaditeľ vysvetľuje príčiny neúspechov, navrhuje kroky do budúcnosti. „Je to vlastne akýsi odpočet kritérií, ktoré mi skupina stanovila pri určení variabilnej časti mzdy,“ vysvetľuje P. Lančarič. Dve tretiny z nich sú presne merateľné, zvyšok sa viaže na kvalitu a osobný prínos.

Generálny riaditeľ T-Mobile­ Robert Chvátal absolvuje veľmi podobné rozhovory s predstavenstvom firmy. „Máme tri až päť korporátnych cieľov, napríklad obrat alebo ziskovosť firmy. T-Mobile je spoločnosť, ktorá nedáva akcent len na finančné ukazovatele. Záleží jej aj na zákazníckej spokojnosti. Na rozdiel od finančných ukazovateľov sa spokojnosť meria ťažšie. Jedným z kritérií, od ktorých závisí moja mzda, je práve spokojnosť zákazníka,“ hovorí R. Chvátal.