Zaujímala ho technika, a tak zakotvil v jej manažmente
„Vždy som túžil pracovať vo firme, ktorá je špička vo svojom odbore,“ hovorí konateľ spoločnosti Jungheinrich Martin Urban
Odmalička inklinoval k technike, k všetkému, čo sa nejako dalo rozobrať, zložiť, sfunkčniť. Tento sklon v ňom pretrval až do čias, keď sa prvý raz v živote musel rozhodovať, akou cestou sa bude uberať jeho budúca profesijná kariéra. „V škole som vynikal najmä v prírodovedných predmetoch, ako sú matematika či fyzika. A pretože ma priťahovala nielen teória, ale aj praktická aplikácia najnovších vedeckých poznatkov, celkom prirodzene som sa rozhodol pre štúdium techniky,“ vracia sa k svojim mladým časom Martin Urban. Vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a predpokladal, že v technike zakotví od svojho prvého vstupu do zamestnania.
Obeťou lovcov hláv
V roku 1994, po ukončení vysokej školy a absolvovaní študijného pobytu na Technickej univerzite vo Viedni, sa zamestnáva vo firme Landys & Gyr, ktorá sa zaoberala meracou a regulačnou technikou. Tu sa jeho kariéra postupne rozvíja a odchyľuje trochu iným smerom, ako pôvodne zamýšľal. Stáva sa obchodným zástupcom a postupne sa prepracúva na rôzne manažérske pozície. Jeho materská firma však tiež zakúša peripetie trhu. S príchodom silnej zahraničnej konkurencie sa stáva „obeťou“ akvizície globálnej nemeckej firmy Siemens a jej názov sa mení na Siemens Building Technologies. Kariéra M. Urbana v tejto firme vrcholí v roku 2003 v pozícii šéfa divízie Building Automation.
