Na nemeckej Univerzite Konstanz nie je vzdelávanie len intelektuálnym zážitkom
Historickú Kostnicu pozná každý ako mesto, v ktorom bol na konci stredoveku upálený český cirkevný reformátor Jan Hus. Málokto už vie, že dnešná moderná Konstanz je sídlom univerzity, úspešne konkurujúcej svetovej akademickej špičke. K šíriacemu sa dobrému menu vysokej školy výrazne prispieva aj impozantná prírodná kulisa.
Každý konstanzský študent sa občas prichytí pri tom, že stráca schopnosť rozlišovať medzi štúdiom a prázdninami. Ráno počas cesty na prednášku mu totiž nad hlavou škriekajú čajky, a keď sa večer vracia domov, hľadí na Bodamské jazero posiate plachetnicami a výletnými loďami. Denne ho míňajú autobusy plné turistov, zvedavých na historické pamätihodnosti z čias kostnického koncilu, ktorý sa na týchto miestach konal na začiatku pätnásteho storočia. Pri dobrom počasí sa študentov pohľad zasekne na končiaroch Álp, vynárajúcich sa z hmly na švajčiarskom brehu jazera. Keď sa na oblohe zjaví výletná vzducholoď značky Zeppelin, dovolenkový feeling je dokonalý. Hoci myšlienka na blížiacu sa skúšku môže vysokoškoláka vrátiť späť do reality, pocit eufórie ho nemusí opustiť. Študuje totiž na jednej z najlepších univerzít v Nemecku.
škola reforiem
Príbeh budovania akademickej kvality pri Bodamskom jazere siaha do roku 1965, keď krajinská vláda Bádenska-Würtemberska odsúhlasila projekt reformnej univerzity so sídlom v juhonemeckom meste Konstanz. Hlavným zámerom predkladaného projektu bolo úzke prepojenie vedeckého výskumu a výučby. Na nemecko-švajčiarskej hranici mala vyrásť malá moderná univerzita, ktorej prednáškové sály nemali byť preplnené stovkami študentov. Cieľom bola výučba v malých seminárových skupinách s intenzívnou pracovnou atmosférou medzi pedagógmi a študentmi. „Študentom zaujímajúcim sa o výskum, univerzitu vrelo odporúčam,“ potvrdzuje splnené ambície absolvent Jost, pracujúci v súčasnosti na Slovensku.Napriek tomu, že univerzita počas rokov rástla a dnes sa na nej vzdeláva už okolo desaťtisíc študentov, je tento počet v porovnaní s veľkomestskými univerzitnými kolosmi stále pomerne nízky. Vysoká škola si aj naďalej snaží zachovať svoj komorný charakter. „Na našej škole sa mi páči, že profesor študenta pozná po mene. V Mníchove alebo Hamburgu by sa vám to nestalo,“ hovorí študent literárnej vedy Wolfgang.
