Spleť architektonickýchi životných štýlov sa podpísalana tvári Bukurešti
Spleť malých uličiek a veľké bulváre. Mohutné stavby dvadsiateho storočia, pravoslávne kostolíky, ale aj vily bývalej aristokracie popretkávané zelenými parkmi. To všetko je Bukurešť. Začiatkom minulého storočia ju nazývali malým Parížom východnej Európy.
Na to, aby sa dvojmiliónová Bukurešť opäť stala centrom východu, má všetky predpoklady. Nie je to len očakávaným vstupom do Európskej únie, ale najmä každodennou atmosférou, ktorú vytvára zmes nového a starého. Je nostalgickou spomienkou za „belle epoque“ i pečaťou, ktorú mestu dalo obdobie komunizmu, ale aj životom, ktorý v ňom dnes opäť ožíva.
Že krajinu od prijatia do Európskej únie delí len krôčik, chcú na uliciach dokazovať všadeprítomné stánky s fornettami. Dnes ich už možno v rumunskej metropole považovať takmer za národné jedlo. Sú na každom rohu aj so stále dlhými radmi pred nimi. Pri prechádzke centrom mesta medzi historickými vilami a stavbami socialistického realizmu sem-tam vidno chlapcov hrajúcich futbal. Za bránky im najčastejšie slúžia stĺpy pouličných lámp. A stretnúť skupinku turistov, ktorá v spleti nových budov obdivuje pamiatky najstaršieho obdobia, už nie je takisto v Bukurešti náhoda.