Článok pokračuje pod video reklamou
O snehu a lavínach by mal viac vedieť každý, kto ide do hôr
Viesť auto či lietadlo možno aj na trenažéri. Na lavíny simulátor nie je. Treba ich študovať, nepreletieť nad dobrými radami, pozorovať z bezpečnej vzdialenosti neupravené svahy a vyhodnocovať terén.
Opäť minút mal triašku, bol už mierne podchladený. Skúšal sa zodvihnúť, ale nešlo to. Kričal, no nepočuli ho. Maratónec, inštruktor lyžovania a skialpinista Norbert bol pokusným králikom. Jeho kamaráti zo skialpinistického klubu Avalanche Team chceli vedieť, aké je to pol metra pod snehom. Zahrabali ho teda. Bol dobre oblečený, kým v reáli lavína zvyčajne povyzlieka. Nebol zranený, ba ani v bezvedomí či v šoku, hoci štvrtina tých, ktorých strhne lavína, zomierajú skôr, než sa hora snehu zastaví. Narazia o stromy, skaly, zlomia si väzy... Bol v psychickej pohode, lebo vedel, že kamaráti sú nablízku. Zasypaný však máva zvyčajne plné ústa snehu a vody. Sneh sa dostane aj pod viečka. Človek si obvykle nevie pomôcť, očistiť si ústa, lebo ruky uväznila snehová masa. Pri páde lavíny sneh mäkne, ale po zastavení rýchle stuhne. Kyslíka veľmi rýchle ubúda. V médiách bola správa, že ktosi prežil pod lavínou osem hodín. To je zázrak. Vzduch stačí zvyčajne na štvrť hodinku. Dovtedy je podľa štatistík 93-percentná nádej zachrániť toho, kto v lavíne prežil. Potom sa však začína dusiť nedostatkom kyslíka a oxidom uhličitým, ktorý vydychoval. O 45 minút je nádej už len 26-percentná. Po 90 minútach iba 15-percentná. Tri štvrtiny z tých, čo pád lavíny prežijú, sa v snehu udusia.
Lavína je, keď...
Portál Horskej záchrannej služby
