Kommersant zmenil tvár ruskej žurnalistiky
Top udalosťou na ruskom mediálnom trhu bol tento rok predaj podielov vydavateľského domu Kommersant. Oceliarsky magnát Ališer Usmanov ich kúpil od ďalšieho miliardára Borisa Berezovského. Cena sa odhaduje výrazne nad dvesto miliónov dolárov.
Za transakciou stála údajne aj snaha zmierniť tón komerčne úspešného denníka Kommersant, pretože bol často kritický k politike Vladimira Putina. A nový vlastník má s Kremľom nadštandardné vzťahy.Ale poďme pekne po poriadku. V osemdesiatych rokoch boli v bývalom Sovietskom zväze jedinou povolenou formou podnikania obchodné a výrobné družstvá. A vznikali ako huby po daždi. Azda aj preto o nich bezplatná štátna informačná služba na čísle 09 nechcela poskytovať takmer žiadne informácie. Čerstvý absolvent Fakulty žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity Vladimir Jakovlev prišiel na nápad.
Zaregistroval si družstvo Fakt a za poplatok poskytoval informácie o družstevnej forme podnikania. Ako kontakt mu slúžil domáci telefón. Raz mu zavolal otec Jegor Jakovlev, vtedajší šéfredaktor týždenníka Moskovskije novosti, ktorý podporoval „perestrojku“. Chcel len vedieť, ako sa má syn. V slúchadle však začul: „Tu družstvo Fakt!... Aha, to si ty otec...“
