Nastáva nová etapa chalupárčenia:za rozumné peniaze môžete získaťvíkendovú a prázdninovú pohodu
Vidiecke chalupy a rodinné chaty ožívajú už nielen na Vianoce a Nový rok. To preto, lebo sa menia a modernizujú
Na vidieku si vraj miestni ľudia chcú„adoptovať svojho Bratislavčana“
Starorodičovské domy stavom, veľkosťou, riešením ani vybavením nezodpovedajú súčasným predstavám o chalupách
Dedo z paneláka frfle synovi, že nemá záujem o domček na dedine po prarodičoch. Syn frfle tiež, pretože nestíha. A vnuk, ktorý už tam nechodí žúrovať s kamarátmi, pretože študuje ďaleko a má stálu priateľku, frfle, že netúži brigádovať na čomsi, čo mu je nanič. Z domčekasa stala nehnuteľnosť. Nedá sa ním hnúť.
Koľko je takýchto objektov na Slovensku, sa presne nedá povedať, ale nie je ich málo. Sčítania obyvateľov, domov a bytov ukazujú, že v uplynulom desaťročí ubudlo asi dvetisíc domov. Väčšina z nich sa zrejme zmenila na rekreačné chalupy. Tomáš Harman, majiteľ bratislavskej realitnej kancelárie Romantické chalupy, najväčšej, ktorá sa špecializuje na túto časť trhu, vie, že slovenský vidiek denne prichádza o obývané rodinné domy. Starkí nevládzu okolo domu, presťahujú sa k deťom, do domova dôchodcov alebo odchádzajú zo sveta a domy zostanú prázdne. Deti sa do ich príbytkov nepresťahujú, nemajú dôvod. Viacerí iba občas domček „vyvetrajú“, no predať nechcú. Niektorí ho upravia na víkendové bývanie či dovolenku. Stane sa rekreačnou chalupou, hoci na liste vlastníctva figuruje stále ako rodinný dom. Opačná cesta – z rekreačnej chalupy do rodinného domu – možná veľmi nie je. Ľudia sa síce opäť sťahujú na vidiek, dôvod je však iný než chalupárčenie. Zvyčajne nejdú do starého rodičovského domu, ale len na rodičovské. Na Záhorí je častý jav, že skôr než sa mladí vrátia, dom z gruntu zrekonštruujú a rozšíria. Neraz však aj zbúrajú a postavia to, čo spĺňa ich predstavy o pohodlnom rodinnom dome.
Rodiská bez návratov
„Ale neraz je vidiecky dom ďaleko od bydliska dedičov, má už svoje rokya stavom, veľkosťou, vnútorným riešením ani vybavením nezodpovedá súčasným predstavám o bývaní,“ sumarizuje svoje skúsenosti T. Harman. „V malých dedinkách v horách a na lazoch je obchod na kilometre ďaleko, nablízku nie je škola, často ani susedia a treba sa trápiť s kúrením na drevo či voziť uhlie. Zvyčajne niet kde zaparkovať auto, v zime je problematický prístup.
