Virtuálne ticho vedie k narušeniu pracovného rytmu a vzájomnému podozrievaniu
Hovorí sa – dobré zamestnanie máš, keď je šéf ďaleko a výplata nabieha na účet v mieste bydliska. Dnes to už nie je pravda, pretože šéf si môže zamestnanca predvolať na koberec cez videotelefón, alebo úplne prozaicky –„sfúknuť“ ho e-mailom.
Jedným z dôsledkov globalizácie je spolupráca ľudí, ktorých delia tisícky kilometrov. „Virtuálne tímy sú však stále bežnejšie nielen v nadnárodných spoločnostiach, ale aj v menších firmách, ktoré majú distribuovanú pracovnú silu – napríklad niekoľko pobočiek v jednej krajine,“ upresňuje generálny riaditeľ Cisco Systems Slovakia Marcel Rebroš. Využívajú ich aj spoločnosti pôsobiace v sektore vedomostnej ekonomiky, ktoré zvyčajne spolupracujú so sieťou partnerov a firmy umožňujúce zamestnancom prácu z domu.
Lokálne sú rýchlejšie
Virtuálne pracovné tímy vznikli najskôr v spoločnostiach, ktoré mali prístup k moderným technológiám, teda v info-komunikačnom biznise. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kopírovali rozvoj nových technológií a komunikačných zariadení. Postupne prenikli do odvetví, v ktorých možno prácu vykonávať z kancelárie, prostredníctvom telefónu a počítača – či už je to marketing, právo alebo účtovníctvo. Priekopníkmi v oblasti geograficky a kultúrne rozdelených pracovných tímov boli nadnárodné spoločnosti pôsobiace v USA. Problematikou ich riadenia sa začali vedci zaoberať začiatkom deväťdesiatych rokov. Termín „virtuálny pracovný tím“ sa v odborných kruhoch začal frekventovane objavovať počas ostatných dvoch či troch rokov.
