Neprimerané rodičovské požiadavky môžu viesť až k celoživotnej frustrácii dieťaťa
Možno vychovať človeka podľa vlastných predstáv? Alebo nám jeho genetická výbava vymedzuje iba úzku dráhu ohraničenú mantinelmi, ktoré nemožno prekročiť? Je to ako s podnikaním. Ak dostanete kapitál, môžete ho zhodnotiť a byť výnimočne úspešný, ale takisto aj zbankrotovať.
Najčastejšie si otázku o genetických vplyvoch na človeka položia rodičia, ktorí si z rôznych dôvodov chcú adoptovať dieťa. Čo si so sebou prinesie z dedičstva svojich biologických predkov a čo môže ovplyvniť výchova v novej rodine? O odpoveď na túto otázku sa odborníci sporia už celé stáročia. Časy, keď sa podiel na utváraní ľudskej osobnosti priznával buď iba výchove, alebo len DNA, sú za nami. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa oba tábory definitívne zmierili. Dnes už nik z nich nepochybuje, že každý človek je súčtom vplyvu dedičnosti, výchovy, prostredia a ešte ďalších faktorov. Odborníci sa však líšia v názoroch na to, akú veľkú rolu zohrávajú. To, do akej miery dokáže človeka ovplyvniť výchova, skúmajú vedci najčastejšie u detí, ktoré boli po narodení oddelené od svojich biologických rodičov a vychovávané geneticky nepríbuznými rodičmi.
Dvadsať rokov výskumu
Podrobné výskumy v tomto smere vykonal tím amerických odborníkov na čele s profesorom psychiatrie Remim Cadoretom. Dvadsať rokov skúmali viac než tisíc detí, ktoré boli hneď po narodení odlúčené od svojej biologickej matky a adoptované. Výskum ukázal, že deti s neproblematickými génmi nové prostredie a výchova takmer nedokázali „skaziť“. Aj keď sa noví rodičia rozviedli alebo mali problémy s alkoholom, z adoptovaných detí vyrástli v priemere neproblematickí jedinci.
