Split nie je chorvátske mesto a tee line nemá nič spoločné s čajom. A na dôvažok – zametanie je veľké umenie. A to je curling. Jeho kolískou je Škótsko. Následne učaroval Nemcom, Švajčiarom i severanom. Dnes sa rozmáha nielen vo východnej a strednej Európe, ale aj v slnečnom Španielsku.
Paradoxné je, že história slovenského curlingu sa začala v Hockey Clube a jeho sudičkami boli bobisti. Myšlienka doviezť ho na Slovensko sa zrodila v hlave športového novinára Pavla Kociana práve v „Hokejke“, keď tam po očku sledovali v televízii curlingový turnaj. Inšpirovali ho aj slovenskí bobisti, s ktorými práve v ten istý deň robil pracovný rozhovor. Aj oni totiž spropagovali a importovali na Slovensko dovtedy menej známy šport. Nezostalo iba pri myšlienkach a v roku 2002 vznikol prvý curlingový klub s príznačným názvom 1.CC Bratislava.
Pravidlá z internetu
„Začínali sme doslova na zelenej lúke, nepoznali sme pravidlá a problém bol dokonca aj zohnať ich. Skúšali sme všetko. Internet i kontakty s českými klubmi. Učili sme sa za pochodu, na turnajoch i zápasoch,“ hovorí P. Kocian. Prvý veľký turnaj Savona cup odohrali nadšenci z 1.CC Bratislava v roku 2003. Z pohľadu športového výsledku to síce nebola veľká sláva, ale získali niečo oveľa cennejšie. Po turnaji si ich zavolal nabok Štěpán Vojtuš, majiteľ curligového klubu v Prahe, a dal priekopníkom slovenského curlingu tvrdú lekciu z hráčskej praxe i pravidiel. „Po troch hodinách sme z ľadu odchádzali doslova zničení. Boleli ma nohy tak, že som po schodoch ešte tri dni chodil ako Majka z Gurunu,“ spomína s úsmevom P. Kocian a dodáva, že prvý turnaj dokonca odohrali bez špeciálnej obuvi. Mali klasické tenisky a nepodarilo sa im na ne požičať slidy – teda hladké podrážky, ktoré sa nasadia na topánku a umožňujú hráčom plynulý sklz.
