Získavanie umeleckých predmetov môže byť zberateľská vášeň, ale aj dobrá investícia. Rovnako ľudia, ktorí sa rozhodli investovať do výtvarného umenia, sú buď zberatelia, alebo investori. Zo zberateľa sa zriedka stáva úspešný investor, ale z investora sa môže stať zanietený zberateľ. Obaja však majú rozhodujúce miesto na trhu s umením.
Ivan Melicherčík, dlhoročný publicista a zberateľ umenia, má podľa vlastných slov ďaleko od investovania. Dokladá to na príklade zo svojho života. Keď mu ukradli sedemnásť obrazov zo zbierky, ani na chvíľu nepomyslel na to, že si za ne mohol kúpiť trebárs vilu. Myslel iba na to, ako ich zložito získaval, a na to, že prišiel o to najkrajšie v zbierke. Základný rozdiel medzi zberateľom a investorom je vo filozofii myslenia. „Zberateľ má vášeň obklopovať sa krásou, investor myslí na budúce zhodnotenie obrazu a na to, že mu na stenách visia šeky,“ vysvetľuje.
V čom je rozdiel
Aj obchod s umením je umenie a nie každý ho ovláda. Kto by chcel investovať do artefaktov, potrebuje dobrý vkus, vedomosti z výtvarnej teórie, šťastie a tiež odvahu riskovať napríklad kúpou diel od neznámeho alebo začínajúceho autora. „Potenciálny investor by mal byť človek terénu. Mal by chodiť na výstavy, do ateliérov, na burzy a aukcie a mal by udržovať kontakty s umelcami,“ domnieva sa I. Melicherčík. Zberateľ tieto vlastnosti má. Na druhej strane investor podnikateľ nemá čas na chodenie do terénu, a preto dáva radšej na rady poradcov.
