Šéfovia najväčších slovenských médií tvrdia, že už je preč doba, keď si tu každý mohol robiť, čo chcel
Existujú dva základné spôsoby, ako sa dostať do médií. Prvý vyžaduje veľký čin, veľký škandál, niekedy postačí byť veľkým funkcionárom. Pri druhom spôsobe sa stačí v médiu zamestnať. Tretia forma je najmenej pohodlná, aj keď nie nepríťažlivá: noviny, televíziu či rádio treba vlastniť.
Vpredstavách nezainteresovaných vyzerá vlastník akéhokoľvek média ako tajomná postava, ktorá poťahuje nitky a hýbe politikou, hospodárstvom či verejnou mienkou. Skutočnosť je oveľa menej romantická. Tí vlastníci, ktorí žijú v predstave, že môžu všetko, sa skôr alebo neskôr v lepšom prípade zosmiešnia a v horšom prestanú byť vlastníkmi. Oboje sa stalo človeku, ktorý nútil šéfredaktora novín uverejniť na titulnej strane básničku od milenky. Vydavateľom a vysielateľom však robia problémy aj oveľa menšie hlúposti.
Dobrý biznis
Martin Lengyel, šéf rádia Jemné melódie, tvrdí, že médiá sú dobrý biznis. „Musí sa robiť dobre a musí sa robiť trpezlivo. Niekedy to trvá roky,“ hovorí a zdôrazňuje, že sklamanie prežijú všetci, ktorí očakávajú rýchle zbohatnutie. M. Lengyel má skúsenosť novinára, bol hovorcom predsedu vlády, spolumajiteľom a riaditeľom televízie. Odpustil si klišé o droge, ale priznáva, že sa vlastne nevie pohybovať v inom prostredí. „V mediálnom svete má šancu na úspech všetko, čo vzniká v logike a racionálnej súvislosti. Dnes nestačí vymyslieť jeden titul. Prežije len silný vydavateľský dom,“ tvrdí.
