Turkmenbaši mal na svoje šialené projekty dostatok peňazí, krajina leží na zásobách zemného plynu
To, aký dôležitý je osud tučniakov pre dejiny civilizácie, by sa obyčajný človek ani len nedovtípil. Týmto milým tvorom naozaj hrozí vyhynutie pre globálne otepľovanie a nedostatok potravy. Obyčajný človek nemá už vôbec tú silu a vôľu, aby v mene ich spásy premiestnil tučniakov z Antarktídy do púšte Karakum, kde vládnu 40-stupňové horúčavy.
Turkménsky prezident Saparmurat Nijazov, autor tohto a iných odvážnych nápadov, sa však už realizácie zoologickej záhrady za 18 miliónov dolárov v ázijskej púšti nedočká. Skonal koncom minulého roka a o osude projektu, kde by mohli obyčajní pracujúci dobre stráviť voľný čas, už bude rozhodovať jeho nasledovník.
Kto ním bude, zatiaľ nevedno. Rozhodnúť by sa malo vo februárových voľbách. Sám Turkmenbaši si nevychoval, ba ani neurčil nástupcu. Ak sa budeme orientovať na staré sovietske tradície, nástupcom by mal byť ten, kto bol poverený organizáciou štátneho pohrebu. A tým bol doterajší vicepremiér a dočasný prezident Gurbangullij Berdymuchammedov. Médiá uverejnili dohady, že môže ísť o nemanželského syna Saparmurata.
