Milan Kičin: Deväťdesiatminútový film sa robieva do troch dní
Mená na konci filmu sú vám niekedy notoricky známe. Keď ich „majiteľov“ stretnete na ulici, ani si neuvedomíte, že človek kráčajúci oproti pravidelne znie vo vašej domácnosti. Stáva sa vám, že sa obzriete za známym hlasom? Určite by bolo príjemné stretnúť sa s Juliou Robertsovou, ale jej slovenskú „verziu“ len ťažko spoznáte. Chýba jej dvanásťcentimetrový úsmev a ešte pár drobností.
Žijeme v čase médií, ktoré nám posúvajú len najhorúcejšie novinky, najaktuálnejšie správy a prezentujú len známe a príťažlivé osobnosti. A dabingoví herci a tvorcovia k ním zatiaľ nepatria.
Na slovenskom trhu existuje niekoľko väčších hráčov, ktorí kúpia zahraničný film, urobia si slovenský dabing vo vlastnej réžii a predávajú filmové práva, vrátane dabingu, televíziám. Takéto spoločnosti buď vlastnia dabingové štúdio, alebo majú „dvorného“ dodávateľa. Vtedy sa o cene dabingu nehovorí, lebo televízia kupuje kompletný film. Televízie však majú aj vlastné programové oddelenia. Tie kúpia film a zadajú jeho nadabovanie niektorému s mnohých ďalších štúdií. Potom je už cesta výroby dabingu rovnaká.
