Slovné spojenie podnikateľské prostredie bolo pred desiatimi rokmi neznáme. Ešte aj dnes je však zahalené závojom. Kdekto v ňom vidí nadbiehanie podnikateľom, aby mali väčšiu priazeň vlády, aby si zvyšovali zisky.
Keď v roku 2006 Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) mapovali stav podnikateľského prostredia na Slovensku, v štruktúre auditu neboli iba témy ako daňové, odvodové zaťaženie alebo pracovné právo, o ktorých počuť najčastejšie, ale aj školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum, informačné technológie. Prečo tieto témy zaujímali podnikateľov? Veď z kvalitného školstva či zdravotníctva im neplynú vyššie zisky. Prvým všeobecne rozšíreným mýtom je, že podnikatelia lipnú na zisku, starajú sa o vlastný prospech a nejde im o zamestnanca. Tak to možno cíti človek, na ktorého je šéf náročný, vyžaduje od neho plný výkon. Zamestnanec však nevidí druhú časť – ak by nešiel naplno, firma by bola neefektívna, nezískala by zákazku a on by napokon prišiel o miesto.
Druhý mýtus je, že podnikateľovi nezáleží na spokojnosti zamestnanca – nestará sa o to, aby mal kvalitné pracovné podmienky a plnohodnotný mimopracovný život. Ani toto neplatí. Priama väzba medzi kvalitou podnikateľského prostredia a kvalitou života obyvateľov je jednoznačná. Postupnosť krokov je jednoduchá: Keď majú podnikatelia dobré podmienky na podnikanie, zvyšujú ekonomické aktivity. Vytvárajú nové pracovné miesta. Viac pracovných miest znamená viac peňazí vo vreckách obyvateľov, ktorí ich míňajú u ďalších podnikateľov. Klesajú náklady štátu na sociálny systém. Nezamestnanosť sa znižuje, dopyt po nových pracovníkoch na trhu stúpa, ich cena rastie, čo tlačí na celkovú mzdovú úroveň. Vyššie mzdy znamenajú vyššie sociálne dávky pre odkázaných, vyššie dôchodky. Spotreba rastie a podnikatelia ďalej rozširujú výrobu.
