A je to
Kto rýchlo dáva...
Americký spôsob života nie je vždy presne to, čo by mi imponovalo, no jedna vec ma na Amerike oddávna fascinovala. Súdy a sudcovia, ktorí sú bleskurýchli a impozantne autoritatívni. „Ste v mojej súdnej sieni,“ zvyknú vykrikovať vo filmoch nakrútených podľa skutočných udalostí a človeku hneď po chrbte behajú zimomriavky.
Minulý týždeň prebehla médiami správa, že rýchle súdy začínajú fungovať už aj v Poľsku. V zrýchlenom konaní do troch dní majú rozhodovať o prípadoch, kde je všetko jasné – o opitých vodičoch, vandaloch či výtržníkoch, ktorí boli prichytení pri čine. Vláda Jaroslava Kaczynského si od nich veľa sľubuje, chcú tak zefektívniť činnosť preťaženého súdnictva. Zrýchlené súdy by vraj denne mohli vyriešiť až štyristo prípadov. Majú právomoc ukladať nielen peňažné tresty, podmienky, ale aj väzbu až do dvoch rokov. A o účinku rýchleho potrestania za prečin či zločin hádam ani netreba hovoriť, veď aj tu platí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Na Slovensku inštitút superrýchleho konania už takisto existuje. Od minulého roka ho zaviedol nový Trestný poriadok. Lenže v darebákoch veľa hrôzy nevyvolal, pretože sa o ňom prakticky nehovorí.
