Nemali nič. Peniaze už vôbec nie. Našli si zahraničných partnerov, ktorí uverili ich odhodlaniu, a dnes vlastnia špedičnú firmu s 15 zamestnancami a obratom 160 miliónov korún
Trinásť rokov bola učiteľkou. V školstve, navyše za socializmu, sa nedalo príliš vybočovať z radu a staršie kolegyne ju presviedčali, aby ani neukazovala, čo všetko dokáže. Preto rýchlo stratila chuť. Potom sa doba zmenila a Miriam Poništová už neprestávala myslieť na to, že by mohla mať osud svojej rodiny vo vlastných rukách. Koncom februára na vyhodnotení prvého ročníka súťaže Podnikateľ roka 2006 prevzala Cenu Profitu za najkrajší podnikateľský príbeh.
Bývame v Trebišove na východe Slovenska. Po revolúcii manžel nastúpil do špedičnej firmy v Košiciach, ale malo to dve nevýhody. Peňazí sme aj tak nemali dostatok a navyše bol stále preč z domu. Pýtala som sa ho, či by sme nezačali spolu podnikať. Ja som si verila, hovorila som si, že keď v triede zvládnem tridsať detí, zvládnem hocičo. Ale manžel sa na podnikanie ešte necítil byť zrelý, chcel si byť istý, že to zvládne.
Bez koruny
Nedalo nám to, v rôznych časopisoch sme našli odkazy na nemecké firmy a napísali sme sto listov s rovnakým znením – či by nemali záujem investovať do špedície na Slovensku, ale treba vložiť kapitál. Zo stovky sa ozvali iba dvaja: jeden negatívne a jeden v tom zmysle, že má záujem o spoluprácu, ale ani on na to nemá dostatok peňazí. Sľúbil však, že sa pokúsi zohnať nejakého známeho.
