Vidieť v tme
Ľudské oko patrí k tým najdokonalejším, aké príroda stvorila. Farebná rozmanitosť, ktorú môžeme pozorovať, je neporovnateľná s ostatnými zvieratami. Keď však príde na vnímanie v tme, oproti zvyšku sveta si ani neškrtneme. Ľudský mozog, našťastie, nahrádza to, čo príroda takmer úmyselne zanedbala.
Potrebu nočného videnia si uvedomili už prví vojenskí generáli. K širšiemu využitiu pomôcok zlepšujúcich zrak však došlo až v druhej svetovej vojne, časté nočné bitky sú toho dôkazom. Jediným spôsobom, ako si vo vtedajších časoch prihrať taktickú výhodu, bolo použiť takzvané nočné okuliare s rozmernými šošovkami. Zvyškové svetlo zachytené na veľkej ploche koncentroval optický prístroj pripomínajúci ďalekohľad do ľudského oka. Vojaci však často museli užívať atropínové kvapky do očí, aby vzniknutý skreslený obraz správne interpretovali.
Technika namiesto optiky
Až infračervené svetlo bolo kľúčom k skutočnému nočnému videniu. Prístroj premieňajúci „neviditeľné“ svetlo do viditeľných odtieňov zelenej má nesmierny význam pre armádu, ale možno ho využiť aj na komerčné účely, napríklad v námornej doprave. Najnovšia generácia vyniká aj v miestach s extrémne nízkou úrovňou svetla (infračervené svetlo niekoľkonásobne zosilňuje a premieňa na viditeľné). Eliminuje nežiaduce účinky lokálnych svetelných bodov (napríklad pouličných lámp) a výsledný obraz je ostrý a jasný až do vzdialenosti päťsto metrov.
