Veľkofilmy obsadené najväčšími hviezdami sa na festivaly nehrnú, v konkurencii s umeleckými snímkami by zrejme neobstáli
„Som ako banka, robím to dovtedy, kým nie som kaput,“ hovorí vo filme Emira Kusturicu Sľúb mi to srbský obchodník s dievčatami a mafián. Kusturicov film uviedol 60. medzinárodný filmový festival v Cannes prekvapivo až ako posledný v súťažnom programe. V tejto snímke prakticky bez prestávky hrá muzika, strieľa sa, chystá sa svadba aj pohreb a obrovský komín, ktorý má pripomínať Svetové obchodné centrum po srbsky, na konci filmu spadne.
Kusturicova narážka na banky sa v Cannes stala veľmi aktuálnou. Tohto roku sa na filmovom trhu, ktorý je súčasťou festivalu, akreditovali zástupcovia takmer sedemdesiatich svetových peňažných ústavov. Bankový sektor ako partner zábavného priemyslu, to je nový trend.
Posun v myslení
Bankári boli dlho k filmárom skeptickí. Keď sa pred vyše desiatimi rokmi riaditeľ Chemical Bank John Miller snažil vysvetliť kolegom, že pôžičky a garancie bánk na produkciu a predaje filmov, ktoré podpísali v spoločnosti Madonny alebo Arnolda Schwarzeneggera na jachte oboplávajúcej ostrovy okolo Cannes, môžu byť pre banky výhodné, nik ho nebral vážne. Ani v Los Angeles, ani v New Yorku a v Londýne, kde mala banka svoje pobočky. Dnes prichádzajú investori z bánk a privátnych fondov do Cannes vo veľkom. Ich zámerom je podpora obchodu v zábavnom priemysle. Medzi návštevníkmi trhu bolo možné nájsť mená firiem ako Merrill Lynch, Citigroup alebo J.P. Morgan Chase – nástupcov Chemical Bank. Bankový sektor medzitým spolufinancoval celý rad veľkofilmov, ako bol napríklad Gladiátor. Trh v Cannes slúži bankám a producentom ako sprostredkovateľ pri hľadaní obchodov. Riaditelia finančných domov však zostávajú radšej v pozadí. Médiá na nich nevidia tak dobre ako na Martina Scorseseho, Brada Pitta a ďalších hviezdnych návštevníkov, ktorí boli v tomto roku v Cannes.
