Investori sa do podnikateľských aktivít firmy Cisco zo začiatku priveľmi nehrnuli, väčšina bola presvedčená, že jej zakladatelia sú blázni
Za to, že si dnes môžeme e-mailovať s celým svetom a nemusíme rozmýšľať, či adresát na druhej strane má na stole Mac alebo PC, môžu Sandra Lernerová a Leonard Bosack. Ich životný príbeh vyzerá na prvý pohľad ako vystrihnutý z rozprávky. Založili a rozbehli úspešnú firmu, zbohatli a ich mená sa stali symbolom úspechu. Nakoniec ich však zo spoločnosti celkom nerozprávkovo vypoklonkovali.
Sandra Lernerová a Leo-nard Bosack sa stretli v roku 1977. Obaja strávili veľa času pri minipočítačoch na oddelení počítačovej vedy na Standfordskej univerzite v USA. Jeden z hlavných problémov, ktorý museli riešiť užívatelia prepojených osobných počítačov, boli obmedzené možnosti ich vzájomnej komunikácie.
Babylon v campuse
V roku 1979 bol počítačový priemysel na prudkom vzostupe. Aj keď si to málokto pripúšťal, dni sálových počítačov boli zrátané, do popredia sa drali lacné osobné komputery. To Lenovi a Sandy, ako familiárne prezývali týchto neskorších životných partnerov, nahralo. Standfordský campus mal vtedy zhruba päťtisíc rôznych počítačov. Tie však, podobne ako v príbehu o Babylonskej veži, spolu nedokázali účinne komunikovať. Miestne prepojené počítače mali prístup na univerzitnú sieť ARPAnet (predchodca internetu) len prostredníctvom zariadenia IMP za stotisíc dolárov. Keď sa pokazilo, študenti museli uchovávať dáta na páske alebo diskete a prenášať ich na iný počítač. Metódu sarkasticky nazývali „peší net“. Campus okrem iného podporoval aj vyše dvadsať nekompatibilných e-mailových systémov.
