Pri výbere partnera sa nám v mozgu škriepia dva protichodné prístupy
O tom, že čuch zohráva pri voľbe nášho životného partnera významnú rolu, pochybuje iba málokto. Predpokladá sa, že tak ako u zvierat aj u ľudí sa priťahujú geneticky odlišní jednotlivci. Ako si však vysvetliť výsledky súčasného výskumu, ktoré dokazujú pravý opak?
Pachy sú akási prirodzená podvedomá poistka, ktorá bráni príbuzenským zväzkom a tým zníženej životaschopnosti potomstva. Najskôr prišli vedci na to, že si samce i samice myší ešte predtým, než sa spária, očuchajú svoj moč. A svojho partnera k počatiu potomstva si vyberajú podľa toho, či sa im jeho vôňa pozdáva. Tento výber u nich zaručuje, že si zvolia partnera, ktorý má odlišný MHC. Ide o systém obranyschopnosti organizmu, ktorým lymfocity spoznajú, že danú bunku napadol vírus. V angličtine sa označuje ako major histocompatibility complex (skratka MHC, po slovensky MH komplex).
Na ľudí vedci zvolili „očuchávanie“ iného výlučku. Pri pokuse, ktorý mal overiť, či aj u ľudí riadia sexuálnu príťažlivosť čuchové vnemy, sa obmedzili na pot. Po jednom športovom zápase vzali študentom ich prepotené tričká a nechali k nim privoňať ich študentské kolegyne. Z pokusu jednoznačne vyplynulo, že ženám pripadali príjemné a vzrušujúce pachy tých mužov, ktorých MH komplex sa od toho ich líšil čo najviac. Tak sa preukázalo, že podobne ako u myší aj u ľudí sa vzájomné sympatie riadia genetickou odlišnosťou.
