Keď sa stal Garri Kasparov vo veku 22 rokov najmladším šachovým majstrom sveta, kládli si mnohí pozorovatelia otázku: Ostane táto dynamická osobnosť na tróne niekoľko desaťročí alebo iba rokov či mesiacov? Skeptici našepkávali, že výbušné povahové vlastnosti mu znemožnia sústreďovať svoj život na šach. Mladý muž s neskrotným intelektuálnym rozletom mal inteligenčný kvocient odhadovaný na 190, čím sa zaraďoval medzi absolútnu svetovú špičku.
Obavy nedôverčivcov v racionálnosť a integritu osobnosti Garriho Kasparova sa ukázali ako prázdne a mladý šampión si udržal titul 15 rokov. Rodák z azerbajdžanskej metropoly Baku predvádzal vrcholovú výkonnosť potom ešte ďalších päť rokov. Zavŕšenie profesionálnej dráhy šachového veľmajstra oficiálne oznámil 10. marca 2005. Mal iba 41 rokov a spod žiary reflektorov sa stiahol z viacerých prelínajúcich sa dôvodov. Rozleptával ho vlečúci sa spor so Svetovou šachovou federáciou (FIDE), ale jeho fanúšikov viac presvedčilo priznanie, že 64 políčok šachovnice mu prestávalo postačovať na uspokojovanie všetkých ambícií.
Zneisťujúca šachová ikona
Pätnásťnásobný šachový majster sveta to mal s predstavou o nastávajúcom zameraní jasné. Štandardnú šachovnicu vymenil za väčšiu – a tou sa mu stalo celé Rusko a vari celý bývalý Sovietsky zväz, pretože ho mnohí Rusi považujú ako rodáka z Azerbajdžanu a syna arménskej matky a židovského otca za cudzinca v postsovietskom Rusku. Na druhej strane mu desiatky miliónov ruských fanúšikov šachu priznávajú zásluhy za rozvoj tejto masovo obľúbenej hry v spoločnej sovietskej vlasti.
Hoci stelesňuje živú legendu, vyvoláva počas výjazdov do terénu, ako politici hovoria cestám mimo metropoly, v jednoduchých Rusoch zmiešané pocity. Spôsobilo ich jeho predvlaňajšie rozhodnutie vrhnúť sa do politiky s deklarovaným zámerom vyšachovať putinizmus a dať mu mat.
